Kmeňová populačná prognóza Slovenska (2022-2080)

Autori: Branislav Šprocha, Branislav Bleha, Boris Vaňo

Štandardne sa demografické prognózy na Slovensku spracovávajú každých 10 rokov v nadväznosti na výsledky sčítania obyvateľov, z ktorého sa získava východisková štruktúra obyvateľstva podľa pohlavia a veku. V intercenzálnom období sa podľa potreby a okolností spracovávajú revízie prognóz, ktoré sa zameriavajú obvykle len na najpravdepodobnejší scenár prognózy. Neurčitosť vyplývajúca z individuálnych reprodukčných rozhodnutí obyvateľstva, ako aj meniace sa a ťažko odhadnuteľné vonkajšie podmienky, vnášajú do procesu demografického prognózovania silný prvok neurčitosti. Preto aktuálnosť prognóz treba starostlivo sledovať a vyhodnocovať. Aktualizácia prognóz a ich viacvariantnosť je bežná prax, ktorá sa využíva v demografickom prognózovaní. Kým aktualizácia sa robí podľa potreby v priebehu intercenzálneho obdobia, kmeňová populačná prognóza nadväzuje vždy na výsledky posledného sčítania obyvateľov, domov a bytov. Najnovšia prognóza vývoja obyvateľstva Slovenska vznikla na konci roku 2022 v nadväznosti na výsledky Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2021 a jej vydanie s určitým časovým oneskorením v podobe súborného diela podnietil značný dopyt jednak po samotných výsledkoch, ale aj vstupných údajoch a predpokladoch, ktoré boli základom jej konštrukcie. Predložená populačná prognóza je v poradí štvrtou oficiálnou celoštátnou prognózou obyvateľstva od vzniku Slovenskej republiky v roku 1993. Tejto prognóze predchádzala prognóza obyvateľov Slovenska do roku 2060 spracovaná po predchádzajúcom sčítaní obyvateľov v roku 2012 a jej aktualizácia spracovaná v roku 2018. Horizont novej prognózy je oproti predchádzajúcim predĺžený o 20 rokov, t. j. do roku 2080. Ide tak o prvú oficiálnu prognózu spracovanú na Slovensku, ktorej horizont presahuje rok 2060. Zachytáva teda aj obdobie, keď v populácii Slovenska už nebudú prítomné silné generácie narodené v druhej polovici 20. storočia, čo bude mať zásadný vplyv predovšetkým na vývoj vekového zloženia obyvateľstva. Kmeňová populačná prognóza Slovenska je spracovaná klasickou kohortne - komponentnou metódou. Táto metóda je vo vyspelých krajinách Európy najpoužívanejšou metódou pre výpočet populačných prognóz so strednodobým a dlhodobým horizontom na národnej úrovni. Vstupné údaje týkajúce sa dynamiky aj štruktúry obyvateľstva vychádzajú z oficiálnych údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky (ďalej ŠÚ SR). Základný vstup predstavuje štruktúra podľa pohlavia a jednotiek veku, na ktorú sú postupne aplikujú odhadnuté parametre budúcej plodnosti, úmrtnosti a migračného salda. Kombináciou vstupných predpokladov prognózy vznikajú prognostické scenáre. Vo výsledkoch prognózy sú prezentované tri základné scenáre, ktoré vznikli kombináciou rovnakých variantov vstupných predpokladov. Tieto scenáre pokrývajú celé reálne spektrum možného budúceho vývoja počtu, prírastku a vekovej štruktúry obyvateľstva, pričom stredný scenár je z dnešného pohľadu najpravdepodobnejším scenárom budúceho vývoja. Predložená práca je rozdelená do 4 pomyselných hlavných blokov. V prvom sa snažíme poukázať na potreby analýzy kvality poslednej kmeňovej populačnej prognózy Slovenska, možnosti jej hodnotenia, ako aj reálne poukazujeme na silné a slabé stránky v komparácii s reálnym populačným vývojom, a to nielen z hľadiska vekovo-pohlavnej štruktúry, ale aj jednotlivých komponent a ich nastavenia. V druhom bloku je priestor venovaný analýze hlavných znakov vývoja jednotlivých demografických procesov priamo vstupujúcich do konštrukcie populačnej prognózy. Zameriavame sa tak na zmeny v plodnosti, jej intenzitu, vekové rozloženie a teda časovanie rodenia detí. V ďalšej podkapitole je analyzovaný charakter úmrtnostných pomerov, vývoj strednej dĺžky života pri narodení, mužskej nadúmrtnosti a príspevkov jednotlivých vekových skupín k zmenám dĺžky života. Špeciálne sa tiež zameriavame na dopady pandemickej krízy ochorenia COVID-19. Posledným procesom, ktorý bol analyzovaný v tejto časti práce, je zahraničná migrácia. Identifikujeme pritom nielen vývojové trendy, ale aj vnútorné zloženie migračného salda z hľadiska vývoja počtu imigrantov a emigrantov, ako aj ich vekovej a pohlavnej štruktúry. Všetky z uvedených procesov analyzujeme pre obdobie rokov 2000–2021, čo predstavovalo základnú bázu informácií pre nastavenie vstupných predpokladov o ich budúcom vývoji. Tretia kapitola čitateľa informuje o spôsobe nastavenia troch vývojových scenárov plodnosti, úmrtnosti a zahraničnej migrácie od prahu kmeňovej prognózy až po horizont v roku 2080. Konkrétne ide o intenzitu rodenia detí v kombinácii s vekovým rozložením tohto procesu. Ďalej sú predložené scenáre možného smerovania úmrtnosti, a to konkrétne v podobe vývoja strednej dĺžky života pri narodení mužov a žien. Posledným prognózovaným a v tejto časti publikácie rozoberaným komponentom je predikované migračné saldo. Posledná štvrtá časť monografie prezentuje hlavné získané výsledky kmeňovej populačnej prognózy. Konkrétne ide nielen o vývoj počtu obyvateľov, ale aj prognózovaný vývoj prirodzených a celkových prírastkov (resp. úbytkov), ako aj predpokladané zmeny vo vekovej štruktúre s zameraním na priemerný vek a zastúpenie hlavných zložiek vekového spektra. Súčasťou práce je tiež príloha obsahujúca základné výstupy kmeňovej prognózy. Detailné výsledky budú verejnosti dostupné na stránkach INFOSTATu – Výskumného demografického centra (www.infostat.sk/vdc).

» Stiahnuť publikáciu

 

» späť na zoznam publikácií